Život Ve Volném Pádu - Kenneth Madden
Inšpirujúci rozhovor súčasného neoadvatistu Kenneta.
Smiech bol vnímaný ako primitívny prejav, no napriek tomu sa stal efektívnym sociálnym evolučným nástrojom. Uvoľňuje napätie pri hádkach, stavia mosty pri nesúhlasoch a vďaka nemu si ľahšie odpúšťame nedostatky.
Existuje spôsob, ako zažiť všetky emocionálne a zdravotné benefity smiechu - no ideálne je zažiť ich kolektívne. Je dokázané, že máme tridsaťkrát vyššiu pravdepodobnosť smiať sa v spoločnosti ľudí, než sami.
Dokonca aj pri intuitívnych empatoch medzi nami (tí, ktorí nie sú radi v dave, ale naopak radi trávia čas osamote) sú silné náznaky toho, že sme predurčení učiť sa jeden od druhého. Smiech z evolučného hľadiska bol zakorenený v prežití viac ako radosť, no ironicky sa vyvinul v niečo, čo podporuje nie len existenciu, ale aj väčšie šťastie. A to robí takmer okamžite!
To neznamená, že smiech, ktorý vychádza z vášho brucha počas pozerania Netxlifu, alebo posledných zverejnených videí na Youtube nie je pre nás takisto dobrý, ale je viac pravdepodobné je prepuknete smiechom, keď sa zhovárate s priateľmi.
Je to práve preto, že smiech sa vyvinul ako forma
komunikácie. V štúdiách výskumníci zistili, že smiech takmer nikdy
neprerušuje konverzáciu, ale práve naopak. Krátke záchvaty smiechu počas
rozhovoru sú spôsobom, ako komunikáciu rozšíriť a udržať.
Zistilo sa tiež, že ľudia z úplne rozdielnych koncov sveta a rôznych kultúrnych prostredí si navzájom rozumejú práve prostredníctvom smiechu. Takže smiech je skutočne univerzálny spôsob komunikácie!
Spisovateľka Anna Lammott nazvala smiech ako "sýtu svätosť". Komediant Milton Berle nazval smiech "okamžitou dovolenkou". So všetkými spomínanými vedecky dokázanými benefitmi je jasné, že potrebujeme viac smiechu!
preklad: Nikola Kökényová, zdroj: themindunleashed.com
Inšpirujúci rozhovor súčasného neoadvatistu Kenneta.
Vzpomínám si na ten osudový den, 23.března 1953. Mnoho životů jsem se snažil - pracoval na sobě, usiloval, dělal, co bylo jenom možné - a k ničemu nedošlo. Nyní chápu, proč k ničemu nedošlo. Bariérou bylo samotné úsilí. Zábranou byl sám žebřík, po němž jsem šplhal. Překážkou bylo samotná potřeba hledat. To neznamená, že je toho možné dosáhnout bez...
Utrpení je něco, co nikdo nechce. A přesto je tady. Co dělat? Jak se ho zbavit?