Santorini je známy grécky ostrov nachádzajúci sa
v súostroví Kyklady. Je to rozprávkový ostrov, o ktorom som sa
dozvedela už počas štúdií gréčtiny. Vraj tam vybuchla sopka a ostrov zničila,
ako aj južný ostrov Kréta.
Potom som začala nachádzať rôzne krásne obrázky po
internete, tie preslávené biele a modré domčeky. Ale Santorini nie sú len
krásne biele domčeky s modrými strechami a luxusnými hotelíkmi.
Keď som pracovala na Kréte, moja
kamarátka sa z tohto ostrova akurát vrátila. Doslova ako nová kolegyňa sa zjavila
vo dverách môjho apartmánu a ubytovala sa. Rozprávala mi veľa o tomto
sopečnom, energetickom ostrove. Ako aj fakt, že musela z neho aj keď
nerada odísť, pretože spadla z bicykla. Začali sa ku mne dostávať rôzne
informácie, ktoré ma lákali viac a viac ostrov navštíviť, až sa z toho
stala túžba. No, a túžby sú na to, aby sa splnili. Tak som sa tam v apríli
2016 dostala. Žila som a pracovala v najlukratívnejšom meste Oia
(Ia).
Grécko a Grékov poznám a precestovala som
ho už predtým, a tiež som tam pracovala. Väčšinou ako sprievodca pre Slovákov
a Čechov. Chcem tým povedať, že aj keď som bola
v styku s našou kultúrou. Tento krát na Santorini, som bola prvý krát
úplne mimo našej kultúry, jazyka a ľudí. Vyše pol roka mimo rodného jazyka (výnimkou
bolo veľmi málo stretnutí Slovákov/Čechov a návšteva mojej rodiny).
Zaujímavé na Santorini je aj to, že je svetoznámy a propagovaný
ostrov na celom svete a navštevujú ho tak snáď všetky národy. Mala som tak
možnosť stretnúť ľudí z Ázie, Austrálie, Európy, Afriky, až po ľudí z Južnej
a Severnej Ameriky. Jednoducho som stretávala celý svet na dennej báze. Je
to pre mňa veľmi zaujímavé, pretože milujem stretávanie prepájanie s rôznymi
národmi a kultúrami. Bola to veľmi zaujímavá a obohacujúca skúsenosť. Aj
keď mám blízko ku gréckej kultúre, rozprávam grécky a cítim sa s nimi
"ako doma", stále to nie je môj materinský jazyk, a nepramení priamo z duše.
Tak som prvý krát zažila, aké to je nefungovať vo
väzbách vlastného jazyka, ktorý spontánne z človeka pramení.
Celý čas
mojim hlavným jazykom bola gréčtina a angličtina. Plus ďalšie ako nemčina
a francúzština, ktoré som tiež používala.
Na osobnostnej a duševnej úrovni sa začali diať zaujímavé veci.
Zrazu som sa stala akoby iným človekom. Neopierala som sa o tú bytosť,
ktorá bola naučená žiť a hovoriť po slovensky. Bol to zaujímavý duševný
proces. Snažila som sa hľadať spôsob, kde nájsť oporu v sebe ten oporný
bod. To "kto som". V hlave? V osobnosti? Zároveň zavážil aj fakt, že
som bola v inej krajine, s inými zvykmi, princípmi, spôsobom žitia. Celá
atmosféra ostrova je typicky iná. Iný kraj, iný mrav.
Aj keď sme ľudské bytosti
v princípe rovnaké, podmienky, v ktorých žijeme nás ovplyvňujú, vo
väčšej alebo menšej miere. Pre mňa ako človeka milujúceho rôzne jazyky to bola
prvá skúsenosť byť preč na dlhšiu dobu a úplne mimo rodného jazyka
a zároveň v obklopení rozličných národov. Je to akoby aj tie
štruktúry, postoje, "názory", ktoré som si priniesla z rodnej krajiny na
tento ostrov sa zrútili alebo prestali platiť alebo museli prestať platiť. Bol
to proces, ktorý nie je ľahké popísať slovami.
Uvedomila som si tiež, že aj keď
sme každý individuálna duša so svojou zmesou skúseností, ktoré vnáša do rodnej
krajiny, zároveň aj duch národa, ktorý sa utvára od historických dôb našu dušu
veľmi ovplyvňuje.
Nie hlava, ego, osobnosť. O to, kým som naozaj.
Ľudia sú z rôznych krajín, s rôznymi prístupmi, rôznymi názormi. Obrovský
rozdiel bol badať napríklad medzi ľuďmi z Malajzie, Číňanmi, Švédmi
a ľuďmi s Južnej Afriky.
Odpoveď je Stred - Srdce - Duša
- Jadro. Ľudia z rôznych končín sveta na tomto mieste vytvárajú rôznorodú
atmosféru. Ostrov Santorini je energetický, sopečný a je tu zaujímavá
energia. Veľa ľudí cíti spojenie s ostrovom, tak ako aj ja alebo takí, ktorí
tam dokonca ostali žiť ale pochádzajú z iných krajín. Pamätám si ako
teraz a nikdy na to nezabudnem ako som prvý krát prišla na to nádherné miesto, v meste Oia, odkiaľ je krásny výhľad na celú
kalderu - tak sa nazýva útvar, ktorý vznikne prepadnutím sopky . Sedela som na známom mieste
"Sunsetview point", pozorovala tento nádherný výhľad, a strácala seba a pojem
o čase.
Pre mňa je tento ostrov lákadlom mojej duše. Myslím
si, že veľa ľudí má to svoje miesto, ktoré ho doslova zavolá a pozve. Toto
volanie je dobré počúvať. Tým pádom, je nám to dané a dostaneme sa tam.
Každá túžba v nás má svoje opodstatnenie. A každá túžba je tým pádom naplniteľná.