Santorini je známy grécky ostrov nachádzajúci sa v súostroví Kyklady. Je to rozprávkový ostrov, o ktorom som sa dozvedela už počas štúdií gréčtiny. Vraj tam vybuchla sopka a ostrov zničila, ako aj južný ostrov Kréta. 

Potom som začala nachádzať rôzne krásne obrázky po internete, tie preslávené biele a modré domčeky. Ale Santorini nie sú len krásne biele domčeky s modrými strechami a luxusnými hotelíkmi.

Keď som pracovala na Kréte, moja kamarátka sa z tohto ostrova akurát vrátila. Doslova ako nová kolegyňa sa zjavila vo dverách môjho apartmánu a ubytovala sa. Rozprávala mi veľa o tomto sopečnom, energetickom ostrove. Ako aj fakt, že musela z neho aj keď nerada odísť, pretože spadla z bicykla. Začali sa ku mne dostávať rôzne informácie, ktoré ma lákali viac a viac  ostrov navštíviť, až sa z toho stala túžba. No, a túžby sú na to, aby sa splnili. Tak som sa tam v apríli 2016 dostala. Žila som a pracovala v najlukratívnejšom meste Oia (Ia).

Grécko a Grékov poznám a precestovala som ho už predtým, a tiež som tam pracovala. Väčšinou ako sprievodca pre Slovákov a Čechov. Chcem tým povedať, že aj keď som bola v styku s našou kultúrou. Tento krát na Santorini, som bola prvý krát úplne mimo našej kultúry, jazyka a ľudí. Vyše pol roka mimo rodného jazyka (výnimkou bolo veľmi málo stretnutí Slovákov/Čechov a návšteva mojej rodiny).

Zaujímavé na Santorini je aj to, že je svetoznámy a propagovaný ostrov na celom svete a navštevujú ho tak snáď všetky národy. Mala som tak možnosť stretnúť ľudí z Ázie, Austrálie, Európy, Afriky, až po ľudí z Južnej a Severnej Ameriky. Jednoducho som stretávala celý svet na dennej báze. Je to pre mňa veľmi zaujímavé, pretože milujem stretávanie prepájanie s rôznymi národmi a kultúrami. Bola to veľmi zaujímavá a obohacujúca skúsenosť. Aj keď mám blízko ku gréckej kultúre, rozprávam grécky a cítim sa s nimi "ako doma", stále to nie je môj materinský jazyk, a nepramení priamo z duše.

Tak som prvý krát zažila, aké to je nefungovať vo väzbách vlastného jazyka, ktorý spontánne z človeka pramení.

Celý čas mojim hlavným jazykom bola gréčtina a angličtina. Plus ďalšie ako nemčina a francúzština, ktoré som tiež používala.

Na osobnostnej a duševnej úrovni sa začali diať zaujímavé veci. Zrazu som sa stala akoby iným človekom. Neopierala som sa o tú bytosť, ktorá bola naučená žiť a hovoriť po slovensky. Bol to zaujímavý duševný proces. Snažila som sa hľadať spôsob, kde nájsť oporu v sebe ten oporný bod. To "kto som". V hlave? V osobnosti? Zároveň zavážil aj fakt, že som bola v inej krajine, s inými zvykmi, princípmi, spôsobom žitia. Celá atmosféra ostrova je typicky iná. Iný kraj, iný mrav.

Aj keď sme ľudské bytosti v princípe rovnaké, podmienky, v ktorých žijeme nás ovplyvňujú, vo väčšej alebo menšej miere. Pre mňa ako človeka milujúceho rôzne jazyky to bola prvá skúsenosť byť preč na dlhšiu dobu a úplne mimo rodného jazyka a zároveň v obklopení rozličných národov. Je to akoby aj tie štruktúry, postoje, "názory", ktoré som si priniesla z rodnej krajiny na tento ostrov sa zrútili alebo prestali platiť alebo museli prestať platiť. Bol to proces, ktorý nie je ľahké popísať slovami. 

Uvedomila som si tiež, že aj keď sme každý individuálna duša so svojou zmesou skúseností, ktoré vnáša do rodnej krajiny, zároveň aj duch národa, ktorý sa utvára od historických dôb našu dušu veľmi ovplyvňuje.

Nie hlava, ego, osobnosť. O to, kým som naozaj. Ľudia sú z rôznych krajín, s rôznymi prístupmi, rôznymi názormi.  Obrovský rozdiel bol badať napríklad medzi ľuďmi z Malajzie, Číňanmi, Švédmi a ľuďmi s Južnej Afriky.

Odpoveď je Stred - Srdce - Duša - Jadro. Ľudia z rôznych končín sveta na tomto mieste vytvárajú rôznorodú atmosféru. Ostrov Santorini je energetický, sopečný a je tu zaujímavá energia. Veľa ľudí cíti spojenie s ostrovom, tak ako aj ja alebo takí, ktorí tam dokonca ostali žiť ale pochádzajú z iných krajín. Pamätám si ako teraz a nikdy na to nezabudnem ako som prvý krát prišla na to nádherné miesto, v meste Oia, odkiaľ je krásny výhľad na celú kalderu - tak sa nazýva útvar, ktorý vznikne prepadnutím sopky . Sedela som na známom mieste "Sunsetview point", pozorovala tento nádherný výhľad, a strácala seba a pojem o čase.

Pre mňa je tento ostrov lákadlom mojej duše. Myslím si, že veľa ľudí má to svoje miesto, ktoré ho doslova zavolá a pozve. Toto volanie je dobré počúvať. Tým pádom, je nám to dané a dostaneme sa tam. Každá túžba v nás má svoje opodstatnenie. A každá túžba je tým pádom naplniteľná.

Ocitla som sa v bezčasovosti, v nekonečne. Bol to zážitok plný dojatia, a "návratu" domov. Pocit splynutia a jednoty, naplnenia. Pocit à la "teraz už môžem zomrieť". Je to pre mňa to miesto, kde sa moje srdce chveje, kde neviem, čo so sebou a zároveň sa strácam v tej nekonečnej energii.

Toto miesto pôsobí ako katalyzátor. Veci, ktoré si sem človek prinesie, sa prejavia, či už sú dobré alebo zlé. Vnútorné postoje, názory, prístupy sa tu zrkadlia akoby intenzívnejšie.

To čo človek potrebuje v sebe ešte upevniť sa ukáže. To, čo ho napĺňa sa ukáže. Jednoducho, je to raj plný krás a skrytých energií, ktoré človek postupne cez seba odhaľuje. Došla som na to, že je to miesto, ktoré je hodné navštíviť viac krát. Je to akoby viac vrstvové, ako aj sám človek.

To miesto má stále láka, prísť a "overiť si" opäť svoje nadobudnuté schopnosti, svoje neucelené miesta, svoje realizácie alebo chýbajúce schopnosti.

Teším sa, keď sa tam opäť po čase vrátim a čo budem zažívať. Čo mi ostrov Santorini opäť ponúkne ako energetickú spoluprácu.

Pre mňa je tento ostrov lákadlom mojej duše. Myslím si, že veľa ľudí má to svoje miesto, ktoré ho doslova zavolá a pozve. Toto volanie je dobré počúvať. Tým pádom, je nám to dané a dostaneme sa tam. Každá túžba v nás má svoje opodstatnenie. A každá túžba je tým pádom naplniteľná.

Bianca

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové