Život Ve Volném Pádu - Kenneth Madden
Inšpirujúci rozhovor súčasného neoadvatistu Kenneta.
Mahátma Gándhí veľká duša, veľký človek. Gándhí bol tvorcom metód nenásilného odporu proti koloniálnej vláde, propagátorom rasovej a náboženskej rovnoprávnosti v Indii a čelnou postavou indického národného hnutia za nezávislosť.
Východiskovým princípom jeho filozofie je stotožnenie Boha a pravdy. Jeho myšlienky sú nadčasové a platné aj v dnešných dňoch.
1. Ži tak, akoby si mal zajtra umrieť a uč sa tak, akoby si mal žiť naveky.
2. Človek je produktom svojich myšlienok. To na čo myslí, tým sa stáva.
3. Buďte zmenou, ktorú chcete vo svete vidieť.
4. Slabí ľudia nikdy neodpúšťajú. Odpustenie je znakom silných.
5. Sila nepochádza z fyzických schopností. Pochádza z nezlomného odhodlania.
6. Zmeň sa. Jedine ty máš nad tým kontrolu.
7. Ak nerobíš nič, neposúvaš sa nikam.
8. Nájdi v sebe súlad, buď pravdivý, buď svojím skutočným ja.
9. Pokračuj vo svojom raste a rozvoji.
10. NIE vyslovené z hĺbky presvedčenia je lepšie ako ÁNO vyslovené, aby ste sa zapáčili, alebo ešte horšie, vyhli problémom.
11. Úspech spočíva v pokuse dosiahnuť svoj cieľ a nie v jeho dosiahnutí.
12. Oko za oko by znamenalo, že celý svet by bol slepý.
13. Šťastie znamená, že to čo si myslíš, čo hovoríš a čo robíš je v harmónii.
14. Zbabelec nie je schopný prejavovať lásku. To je totiž výsadou odvážnych.
15. Nikto ma nemôže zraniť bez môjho dovolenia.
16. Aj mierumilovným spôsobom môžeš otriasť svetom.
17. Pravá láska je tá, v ktorej máme väčšiu radosť z druhého ako zo seba.
18. Bez činov zostáva i tá najkrajšia myšlienka bezcennou.
19. Radosť, ktorú spôsobíme niekomu inému má podivuhodnú vlastnosť: odrazom sa neoslabuje, ale naopak. Vracia sa k nám košatejšia a žiarivejšia.
20. Dĺžka môjho života nezáleží na mne, ale na vonkajších okolnostiach. Na mne záleží, ako prežijem čas, ktorý mi bol daný.
Inšpirujúci rozhovor súčasného neoadvatistu Kenneta.
Vzpomínám si na ten osudový den, 23.března 1953. Mnoho životů jsem se snažil - pracoval na sobě, usiloval, dělal, co bylo jenom možné - a k ničemu nedošlo. Nyní chápu, proč k ničemu nedošlo. Bariérou bylo samotné úsilí. Zábranou byl sám žebřík, po němž jsem šplhal. Překážkou bylo samotná potřeba hledat. To neznamená, že je toho možné dosáhnout bez...
Utrpení je něco, co nikdo nechce. A přesto je tady. Co dělat? Jak se ho zbavit?